Výpis z obecnej kroniky

               Pamätná kniha obce Vojkovce

Kronikár o sebe

Uznesením obecného zastupiteľ̉stva zo dňa

 23. Augusta  r.  1933  bola som  ja,  Gizella Baburová,  správkyňa - učiteľ̉ka vo Vojkovciach, ustanovená prvým kronikarom  tunajšej  obce.

Nie som vojkovskou rodáčkou, ale bývam tu už 15 rokov. Narodila som sa v krásnom podtatranskom kraji v Spiš. Sobote.

 1. Septembra 1918 stala som sa učiteľ̉̉kou tunajšej ľ̉̉udovej školy. Od tej doby nepretržite tu učinkujem, a spravovanie tunajšej školy je mojou úlohou.

                   Poloha

Celý chotár vojkovský činí 1308 kat. jutár. Podrobne: 400 kat. jut. Oračin, 19 kat. jut. Záhrad, 120 kat. jut. Lúk, 250 kat. jut. Pasienok, 480 kat.jut. lesov, 20 kat. jut. Zastavenej plochy s dvormi, 19kat.jut, ciest a neurodnej pôdy. Z toho padne  60 kat. jut. Na les takzvaný ,,Mariassácký“ , ktorý bol pôvodne vlastníctvom rodiny ,,Mariassy“  buď̉to z Hrušovského, alebo Markušovského kmeňa. Tento les odkúpili vojkovskí  gazdovia asi v r. 1880.

Z celkovej rozlohy vojkovského chotára je 466 kat. jutár takzvaný pánsky Jaworski-ho majetok, ktorý vojkovský gazdovia odkúpili roku 1895. V tom istom čase druhú polovicu z vyšeuvedeného majetku odkúpili slatvinčania, obyvatelia susednej obce Slatvín.

Dľa  najstraších pozemkoknižných zápisov jestvuje rodina Jaworskí – ho už od r. 1860 vo Vojkovciach ako zemepán. Rodina táto bola poľ̉ského pôvodu a ešte pred rokom 1848 už tuna bola.

Ked predala svoj majetok vojkovčanom a statvinčanom vysť̉ahovala sa do Viceža  do Šariša, ale o krátky čas potom úplne zmizla, pravdepodobne na územie terajšieho Mad̉arska. Posledný člen tejto rodiny na našom uzemí  bol Štefan Javvorskí, pravotár, ktorý v r. 1932 v Spiš. Podhradí v 80r. svojho veku zomrel. 

Obec Vojkovce patrí od r. 1871 – 1895 ku žehranskému notárskému úradu obvodnému, od r. 1895 ku Spiš. Vlašskému obvodnému notárskemu úradu.

Do r. 1924 patrila obec ku Spišsko Podhradskému politickému okresu, - od r. 1924 ku politickému okresu Sp.Nová Ves.

                        Lesy

V tunajších  lesoch býva prijemne si odpočinúť.

 Sú tu najviac lesy listnaté. Najviac vidíme briez a bukov, 

svrčín – borovíc menej, jedlí a smrekov nepatrne.V starších podrastoch hlavnou drevinou je svrčina, mladšie porasty už väčšinu dielom tvorí breza.

Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce väčšinou len z medzitažby, čiže paberkov v mladších porastoch. Palivové metrové drevo predáva sa z ruky v drobnom predaji.

Vedľ̉ajšiu tažbu lesa poskytujú huby, jahody a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania nielen miestného ale aj okolitého obyvatelstva. Lesná tráva sa spasie cez leto dobytkom. Z jedlých húb nachádzajú sa: májovky, huby, kuriatka rydziky a iné. Je tu tiež niečo brusníc a na pasekách hojne červených jahôd. Čučoriedok poskytujú tunajšie lesy hodne. Ani na kvetiny neni kraj chudobný. Vyskytuje sa tu borievka, zvonček lesný, na lúkach zvončeky, nezabúdky sedmokrásky, petrovklúč /prvosienka/ blyskáč, kohutik, panenkýna slzička, pieskornik, margaretka a z jari vstavač atd̉.

Z krovín vidíme obyčajný hloh, trnku, bez a kalinu.

V lesoch poskakuje veverica, poľ̉ný zajac. Srna a líška sú vzácne. V zime z lesov vybieha lesná kuna a tchor.

V r. 1933 bola velká úroda lieskovcov. L̉udia z d̉aleka prišli ich zbierať,  aby ich mohli zpeňažiť.

Z hadov okolo vôd možno vidiet úžovku, na straňach aj vretenicu.

Vtáctva ubýva. Nemá príhodných miest k hniezdeniu, lebo staré stromy a rôzne kroviny sa odstráňujú, slamenné strechy tiež miznú. Vyskytuje sa krahulec a v stodolách sova, v lesoch čierny d̉atel, strakapud, kukučka ozýva sa rok po roku. Najhojnejší je vrabec a strnadka. Aj  lastovičky sú v hojnom počte. Nad polami v lete ozýva sa škovránok.

Za oračmi hopkajú konípasi, trasorítky, kráčajú vrany, ubýva na poli prepelíc a jarabíc.

Zo  zvere v lesoch vzácny je tetrov holniak.

Tiež sojka a straka sa kde-tu ukáže, bocian, divé husi a sluky objavia sa pri jarnom sťahovaní.

V zime, ked ma nastať tuhý mráz objavia sa od severu brkostavi, ako zvestovatelia velkej zimy.

Podnebie je mierne. Prvé mrazy nastávajú už v októbri tuhšie v druhej polovici novembra, posledné ku koncu apríla. Koncom roka skôr pôda úplne zamrzá. Z jara v marci rozmrzá orná zem, takže s polnou prácou možno započať. Sneh začína padat začiatkom novembra, prestane koncom apríla, alebo začiatkom mája. Ale v r. 19     v septembri napadol cez jednu noc tolký sneh, že všetka zemiaková úroda bola pod snehom. Stromy cele obalené listím sa v niektorých čiastkách lesa pod tarchou snehu úplne polámali, najmä brezy.

                    Súdny spor

Obec Vojkovce má s obcou  Slatvín už od r.        súdny spor. Začala ho obec Slatvín pre malý kúsok lesa  za  Sľubicou. Našu obec zastupuje  Dr. Labus, pravolár zo Spiš. Novej Vsi. Slatvín  má za obhajcu   Dr. Kalchbrennera  zo  Spiš. Vlách. Prvé pojednávanie bolo v Levoči na sedrii, druhé v Košiciach. Slatvín bol dvakrát odsúdený. Spor prehral. Ale  konečný písomný rozsudok ešte nedošiel.

Je to smútna vec tá nesvornosť  po naších slovenských dedinkách. Lebo právne zastúpenie a inžinierské meranie v lesoch stály už dosial tisíce.

Súdny spor bol na najvyššom právnom súde v Brne zakončený v prospech vojkovčanov.

 Čim  pravda slatvinčania nie sú spokojní. Hovorí sa o obnovení celého sporu.

V  mesiaci  máji  1936 nastalo katastrofálne sucho. Úroda  krásna začala schnúť. Ukázalo sa, že obilie bude velmi riedke. A tak sa aj stalo. To isté bolo v roku 1937 keď následkom veľkého sucha bolo obilie chatrné. Na jar  1938  i ten najzámožnejší sedliak musel obilie na siatie kupovať. Ale nielen to, ale hlavne slamy, ktorej cena obrovský stúpla. Tiež sena a zemiakov.

V mesiacoch máj, jún a júl už to býva obyčajne každoročne – že zásoby sa pominú a vyžíva sa musí kupovať v obchodoch. Hlavne múka je to. Ale začo ju kúpia, ked zárobku takmer niet?  Za lesné ovocie a huby. Cez prázdniny ženičky a školská mládež trávi celé dni v lese, nazbierajú rôzného lesného ovocia a húb ( jahody, borovnice, maliny, brusnice, kuriatka a hríby) a dosť dobre ich speňažili v Krompachoch a Sp. Vlachoch. Od r. 1937 pracuje niekoľko mužov v obnovenej krompašskej továrni. Majú slušný  zárobok , ale tažkú a zväčšia i nebezpecnú prácu. Vytápajú z medenej rúdy meď. To však má veľmi ničivý vplyv na včelárstvo. Pri práci vyviňajúci sa arsen zaplaví širokodaleko okolie a včelky hynú, ponevač lipy, agáty a vôbec kvitnúce lúky sú zamorené arsenom. Škoda učinená arsenom odhadujú včelári na 50- 60.000 kč dosial. Ked̉  nenastane náprava, vyhynie veškere včelstvo.

Teda tým rodinám, ktorých  mužskí členovia pracujú v továrni, nastaly trocha lepšie časy. Zarábajú denne asi 25 ,-kč.

Aby sa takzvánemu predžatvovemu nedostatku odpomohlo, obec Vojkovce predala tak z panského ako aj z urbárského lesa dreva úhrnom 900 m³. Kúpil ho Buček obchodník z drevom z Obyšoviec. Za  1 m³   69,-kč. Prv, než mohlo byt drevo pomerané a odvezené, nastala zmena v jeho cene.

 A síce nasledkom ,,anšlusu“. Rakuska k Nemecku.    Na 1 m³ museli spustiť    9,-kč lebo cena dreva klesla.

Pri rúbaní  uvedeného  dreva zasa našli pilní dedinčania slušný zárobok.

V r. 1938 bol mesiac marec neobyčajne krásny. Už asi polstoročia nebolo tak krásneho marca. Teplo, tak rečno letné teplo deti bosé sa ihrajú na zelenajúcej sa pažiti. Trvalky ako na dotknutie čarovného prúta.    Vrba maňúšková, lieska kvitnú. Milý posol jara škovránok priletel už koncomn februára, kúpe sa v zlatej teplej žiare marcového slniečka; z výšin sype na zem svoj l̉úbezný spev oslavujúc Hospodina a volajúc rol̉níka do práce. Včelky bzučia radostne. A do tej nevídanej jarnej krásy zasiahne nenadále neuprosná, zima, akoby zabudla skorý odchod a závidela                                     radostné jasanie, všetkého živého tvorstva.

 Svoj nový príchod zahajila obrovským víchrom. Pod jeho silou chatrné chalupy, sýpky, kôlne a stodoly bôlne stonali. Niektorým zobral slamennú krytbu, ktora ležala vo velkom množstve po obci. Slabšie a staršie strechy odtrhla úplne. 

Ktorá slamenná krytba vzdorovala, ta zostala naježená na streche.

Ploty sú prevrátené, ovocné stromy polámané; v lese stromy polámané, alebo koreňmi vyvrátené.

Za dve hodiny zúril víchor. Smutný bol pohlad na obec,  sťa ošarpaný starý kabat; strechy všade poškodené slamenné , eternicové i škrydlicové. A v zápäti  začal  padať  sňah. Nová  zima. Rázom zastal spev i škovránok umlkol. Snad̉ sa vrátil do teplých  krajín !   Nie !

Nikdy sa už nevrátia na juh , ale svoju odvážlivosť zväcša životom zaplatí.

       Tieto úryvky sú vybrané z  kroniky obce Vojkovce a podľa možnosti odcitované z pera kronikárky pani

                  Gizelly Baburovéj.